Antifašistický, morálny a mravný odkaz drám Karla Čapka

Obsah:

   "Civilizácia nie je vo veciach, ale v tom, ako ich používame." Tento výrok sa mi vryl do pamäti nezmazateľným písmom. Je to jeden z dôvodov prečo obdivujem jeho tvorbu, fascinujú ma jeho myšlienky, ktoré predbehli jeho dobu a tiež spôsob vyjadrenia, ktoré až realisticky pôsobí na city čitateľa.
   Čítal som veľa diel z medzivojnového obdobia, ale v každom mi chýbalo čosi soľ chýbajúca v polievke, čerešňa chýbajúca na špičke torty. Soľou a čerešňou je viera v silu ľudí, chybujúcich a milujúcich. Našiel som lásku, našiel som boj, našiel som bezohľadnosť vojny, bezprávie, násilie, ale nikde som nenašiel ten hrejivý cit ľudskosti.
   Dôvod, prečo som sa rozhodol napísať moje pocity a myšlienky, ktoré mi tancovali v hlave pri čítaní jeho diel, je môj záujem o humanistické posolstvá Karla Čapka a jeho predvídavosť, ktorá mu umožňovala vidieť veci inými ako sa zdajú. K dielu Karla Čapka, k prvej knižke, čo som od neho čítal, som pristupoval s mylnou predstavou. Prvýkrát som sa s ním stretol na základnej škole, ale určitá ľahostajnosť bola príčinou môjho nezáujmu. Dozrel čas a bol som psychicky zrelší. Po prvom obohatení novými skúsenosťami mi prstami začali kolovať aj iné diela, ktoré umocnili čaro jeho často utopistických osudov človeka. Nezostal som len pri knižkách. Onedlho som bol nasiaknutý Čapkom a využil prvú príležitosť podeliť sa o svoje vedomosti a poznatky. Tieto tvorivé myšlienky chcem realizovať v tejto práci.
   Žijem v dobe, v ktorej ľudom citeľne chýba dobrý charakter. Politici sa hádajú, klamú ľudí (česť výnimkám), hrabú do vlastných vreciek. Vedci namyslenecky vyzdvihujú technický prínos, pričom jeho zneužitie nevidia. Vzájomne sa podporujú, opierajú sa o výskum svojich kolegov, o poznatky častokrát chybné, vidia pred sebou veľké veci a nikdy nemyslia na dôsledky. Ľudia závidia, ubližujú si, kradnú a zabíjajú, ale napriek tomu dobrých ľudí ešte prevažuje. Poznám ich veľa a prechovávam k nim úctu. Bohužiaľ sú aj takí, ktorí klamú, nenávidia a ničia všetky dobré hodnoty. Čapek ako by všetko vedel a pre nich napísal svoje posolstvo. Vedcom, aby videli v svojich vynálezoch aj vedľajšie účinky, politikom a vodcom, aby rešpektovali človeka aj s jeho právami a mysleli predovšetkým na svoj ľud, ktorý reprezentujú a obyčajným ľuďom, aby si uvedomili, že zlo nie je východisko. Každý vie, kde sa toto všetko začína. Začína sa to výchovou rodičmi, učiteľmi a dospelými autoritami. Preto chcem aj ja prispieť svojou troškou a priblížiť tvorbu Karla Čapka svojej generácii, ukázať odkazy jeho diel a ich nadčasovosť.

Rozbor diela R. U. R.:

   Táto dráma stála na počiatku jeho utopistickej tvorby. Dôležitým faktom pre mňa nie je, ako by sa zdalo, debut (prvotina), ale rok vydania, resp. čas vytvorenia tohoto diela. Je ním rok 1920. Je dôležité pochopiť dobu, v ktorej K. Čapek tvoril, myslenie ľudí, sociálny, politický a hospodársky stav. R. U. R. vznikol dva roky po prvej svetovej vojne, kde sa dalo očakávať, že mierové posolstvo je ešte stále horúce a skrýva svoje žeravé uhlíky. Nemecko sa zmietalo v hospodárskych krízach, Francúzsko sa začalo rozmáhať a prekonávať povojnové ťažkosti. Spojené štáty americké prežívali zlaté časy, neboli poškodené vojnou a prosperovali z pôžičiek štátom poznačených vojnou.
   Socialistická revolúcia v Rusku už dávno odznela a krajinu s drevenými nohami ovládal Lenin a jeho boľševici. Na zrúcaninách starých monarchií vyrástli ako huby po daždi nástupnícke štáty. Nacizmus bol vtedy len nejakým bezvýznamným hnutím.
   Prečo sa Čapek rozhodol napísať drámu o ľuďoch-neľuďoch, teda robotoch? Odpoveď nám pomôže nájsť história. Začiatok dvadsiateho storočia bol sprevádzaný úžasným vedeckým pokrokom: vzduch začali ovládať vzducholode a lietadlá, na novovybudovaných cestách začali premávať automobily, budovali sa továrne a pokrok v medicíne sa začal zväčšovať. Buržoázna revolúcia, ktorá sa začala niekedy v 16. storočí v Holandsku, sa teraz rozmohla do svojich stredných rokov. Teraz sa dostávame k odpovedi, a tá znie: trhová ekonomika založená na ponuke a dopyte strašila v Čapkovej mysli, a ten chcel všetkých upozorniť, čo obnáša a svojou utopistickou fantáziou vymyslel scenár doby, kedy prekročí svoju hranicu a nekontrolovateľne sa dostane do krajných medzí.
   Aj mňa myšlienka o robotoch fascinovala, ale nie preto, že som žiadneho robota v živote nevidel alebo o ňom nečítal. Bolo to preto, lebo jeho roboti boli ľudia z mäsa a kostí, mali kožu, vlasy a skoro všetko, čo človek (viz. nižšie). Nepotreboval hrôzostrašné mátohy, stačilo, aby sa roboti podobali ľuďom a naháňali o to väčšiu hrôzu. To, čo ich robilo robotmi bola absencia ducha. Starý muž Rossum (jeho meno symbolizovalo múdrosť) chcel vyrobiť človeka a nie robota. To až jeho synovec prišiel s nápadom, že ak robot nebude obsahovať zbytočné veci bude výroba rýchlejšia a lacnejšia, preto roboti nemali napr. slepé črevo, mandle a dokonca ani pohlavné orgány, ktoré pri umelej výrobe robotov už neboli potrebné.
   Veľmi zaujímavá je skupinka ľudí, ktorú si autor vybral. Tá mala charakterizovať ľudstvo. Aj tu je vidieť snahu o opis ľudských postáv z ich inej stránky z psychologickej. Akonáhle mi oči padli na ich mená, hneď z nich vyžarovala symbolika.
   Harry Domin ( centrálny riaditeľ Rossumových Univerzálnych Robotov) jeho meno značí: dominantnosť a vodcovské schopnosti. Nerozumel technike, peniazom ani chémii, ale zato rozumel organizovaniu. Vedel, čoho sa dopúšťa, ale nemohol ustúpiť, pretože si to žiadal systém. Snažil sa hľadať v tak chladnom svete trocha hrejivého citu.
   Inžinier Fabry (generálny technický riaditeľ) jeho meno nápadne pripomína slovo Fabrika, čo symbolizuje techniku, strojárstvo a elektriku. Staral sa o technické záležitosti, ako napríklad konfiguroval stroje a vytváral technické projekty.
   Doktor Gall (prednosta fyziologického a výskumného oddelenia) gall po anglicky značí bezočivosť, trúfalosť a smelosť. On jediný vedel zaobchádzať s Rossumovým rukopisom a na Heleninu žiadosť trúfalo pozmenil výrobu robotov.
   Doktor Hallemeier (prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu robotov jeho meno mi znie veľmi česky. Vštepoval robotom do pamäti poslušnosť, typy správania sa a zvyky.
   Konzul Busman (generálny komerční riaditeľ) Busman od slova "bussines", čo značí obchod. Bol na poste manažéra, sledoval ekonomické makroukazovatele a prispôsoboval im aj výrobu.
   Staviteľ Alquist (šéf stavieb) meno ako stvorené pre zvláštnu povahu. Dozeral na stavebné práce. Mal v sebe nahromadenú ľudskosť a humanizmus, ktorá mu bránila konať v rozpore s mravným presvedčením.
   Helena Gloryová (dcéra prezidenta) Glory okrem iného značí po anglicky nádheru, lesk, ale aj úctu. Helena sa nedokáže prizerať na otroctvo robotov ľudí bez duší.
   Roboti sa tak dokonalo podobajú ľuďom, že sa Helena pomýlila a svoj prejav povedala skutočným ľudom a nie robotom. Vzniknutá situácia bola veľmi komická, až groteskná. Robotov si vôbec nevážili a pokladali ich za kus nábytku. Taká ľudská podoba a taký rozdiel medzi vzťahmi. Povedal by som, že domáce zvieratá boli na tom lepšie.
   Nakoniec sa roboti vzbúrili a vykynožili ľudstvo. Tu na človeka dolieha jeho ziskuchtivosť, moc peňazí obrovský dopyt spôsobil, že sa roboti vyvážali v tisíckach kusov. Začali sa používať na neľudské a nehumánne aktivity. Roboti bojovali vo vojnách. Nakoniec si obor nenechal rozkazovať od trpaslíka.
   V treťom dejstve vyznievajú z úst Alquista, jediného človeka, čo prežil vyhladzovacie akcie robotov, slová beznádeje, ale aj veľkého humanizmu. Tu sa správa k robotom ako k ľuďom a roboti k nemu ako k mame, ktorá ich ľutuje keď zjedli pokazené jedlo a teraz ich bolia bruchá.
   No nebola to len technická vízia Čapka, ktorá ma zaujala. Boli to predovšetkým ľudia. Hlavné postavy vybrané aby reprezentovali ľudstvo nie sú nijak zidealizované. Domin sa nesnaží zastaviť kolotoč výroby aj keď vie, že sa skončí záhubou. Gall dívajúci sa cez ružové okuliare neuvážene konal v závažných veciach (zmena výroby). Helena zneužívala priazeň Dominových priateľov k nej, pretože vedela, že urobia ako povie.
   Bolo by zaujímavé trochu si zafilozofovať o zneužití vedeckého pokroku. Napríklad približne polovica vedeckých objavov sa stalo vďaka náhode. Objavenie röntgenových lúčov bolo náhodné jeden vedec si zabudol v zásuvke rádioaktívny izotop a ráno keď zásuvku otvoril, zbadal, že kľúč ležiaci vedľa izotopu sa presvietil na papier; ďalej objavenie ultrazvuku v jednej výskumnej budove sa všetci pracovníci sťažovali na bolesti žalúdka, zistilo sa, že bolesť spôsobuje malý ventilátor, ktorý vďaka zlej údržbe vydával zvuky nízkej frekvencie, atď. Viac ako väčšina objavov bola objavená na zákazku vlád štátov a mala byť využívaná na bojové účely. Napríklad počítač pôvodne mal byť simulátorom pre leteckých konštruktérov; atómová bomba bola zhodená skôr ako bola vystavaná prvá atómová elektráreň; Internet pôvodne Milnet (Militari network), využívaný na vojenské účely; LASER, ktorý je v inventári vojenského priemyslu, až neskôr využívaný v medicíne.
   V R.U.R. boli však roboti pôvodne vyrobení kvôli prekonaniu Boha, Rossum chcel dokázať, že to, čo vie Boh, to vie aj človek. Až jeho synovec v robotoch videl peniaze a obrovskú možnosť naplniť svoje ambície. Ale roboti nezostali len pri mierových účeloch, nasadzovali sa v oblastných konfliktoch a vojnách.
   Ale ako teda vyriešiť túto otázku? Má pokračovať vedecký pokrok i keď sa vie, že môže byť (a často býva) zneužitý a čím ďalej, tým viac sa speje k našej záhube (ako v R.U.R.). Musí pokračovať, pretože každý pokus o jeho zastavenie by znamenal krok späť. Preto treba dbať na to, aby sa zväčšil dozor nad možným zneužitím vedeckých výdobytkov. Niekto namietne veď je dostatočný, keď nijaká katastrofa ohrozujúca ľudskú existenciu nenastala. Ako môže byť dostatočný, keď veľa teroristických skupín vlastní atómové hlavice (pritom v skladoch, kde čakajú na demontáž záhadne miznú), taktiež disponujú najmodernejšou technikou, ktorá by podľa všetkého ešte mala byť na rysovacích doskách. Zneužitie výdobytku ako je Internet je viditeľné čoraz viac hackery a cracery zneužívajú svoje vedomosti na svoje vlastné obohatenie, a čo viac, páchajú nevyčísliteľné škody firmám, napríklad únikom informácií o zákazníkoch, zavedením vírusu do peňažných búrz a pod.
   Aby si ľudia vôbec uvedomili túto hrozbu zneužitia vedeckého pokroku je treba vedieť analyzovať možnosti zneužitia, informovať obyvateľstvo o možných dôsledkoch určitého konania a varovať pred ním (a nie zamlčovať informácie alebo poskytovať neobjektívne informácie viď katastrofa v Černobyle, ktorej najhoršie následky vyšli na povrch až o niekoľko rokov neskôr, kedy sa už so vzniknutou situáciou nedalo nič robiť).
   Tu nastupuje Čapek so svojím utopistickým dielom, už v dobe kedy žil vedel, čo sa môže stať ak sa budú negatívne faktory vedeckého pokroku ignorovať. Chce upozorniť na tento problém. Rozoberie ho od vzniku až po najnebezpečnejšie obdobie zneužitia pokroku, v dobe, keď sa blížiaca katastrofa nedá nijako zastaviť.
   Genetické inžinierstvo je jedno z najmladších vedných oborov. Klónovanie je iba v plienkach a je toho ešte veľa, čo o ňom nevieme (napríklad lokalizovať gény, ktoré sú zodpovedné za jednotlivé biologické pochody; nájsť gén nesmrteľnosti). Je až pozoruhodné, ako sa Čapkovi roboti podobajú klónom. Spoločný majú spôsob vzniku v R.U.R. sa roboti vyrábali podľa vzorca, klónovanie je založené tiež na podobnom princípe (DNA obsahuje presnú informáciu o celom organizme, niečo ako zmenšený obraz); v R.U.R. sa vyrábali pomocou strojov, klóny taktiež už pre svoj vznik nepotrebujú ženskú maternicu, dajú sa dopestovať aj mimo tela v umelo vytvorených podmienkach (in vitro). Žeby Čapek už vo svojich utopistických predstavách videl aj klónovanie? Určite nie, pretože jeho roboti nemajú dušu, sú používaní na prácu, ktorá im je naprogramovaná a nemajú všetky orgány. To prvé asi ani nenastane, totiž predpokladá sa, že pre jestvovanie človeka jedinca je potrebná duša. Druhé a tretie sa môže docieliť niekoľkokými rokmi výskumu v genetike.
   O klónovaní síce nevedel, ale predsa len je podobnosť veľmi zaujímavá. Dokonca, a to prostredníctvom Heleny Gloryovej, predpokladal morálne, náboženské a etické zábrany. Jeden doktor splnil sen rodičom, ktorí nemohli mať dieťa tým, že umelo oplodnil vajíčko a bol kvôli tomu vylúčený z univerzity! To, že vzniknutý robot nie je jedincom, ale iba výrobkom Čapek jednoznačne odsudzoval a pokladal mimo zaužívanej hranice mravnosti. Avšak odsudzoval aj novovzniknuté otroctvo, pretože je podložené históriou, že každé utláčanie alebo diskriminovanie vedie k vzbure a viac, či menej dôjde k zvrhnutiu nadradených.
   Keď človek žijúci ešte pred druhou polovicou dvadsiateho storočia dokáže objaviť toľko príkladov zneužitia vedeckého pokroku a dokonca zneužitia ešte neobjavených vynálezov, tak prečo to nedokážeme my. Bol Čapek niečo ako prorok? Žeby mal nejakú zvláštnu schopnosť? Určite mal, ale tú nadobudol počas svojho života, vďaka štúdiu a usilovnej práci. Aj my by sme mohli mať schopnosť odhaľovať nebezpečenstvá, ale terajšia spoločnosť otupuje mozgy mladých ľudí, núti ich byť ľahostajnejšími k svojmu okoliu a k jeho problémom.
   Čapek nebol ľahostajný, zaujímal sa o problémy ľudstva. Dal nám dôležitý príklad a otvoril oči. Určite by ho veľmi potešilo, keby sa dozvedel, že jeho dielo podnietilo k mysleniu, ktoré si uvedomuje následky určitého činu alebo správania. Možno raz vďaka jeho príkladu dôjde k náprave spoločnosti a tak sa zabráni tomu, čo vo svojich utopistických dielach načrtol, teda koncu ľudskej rasy.

Rozbor diela Bílá nemoc:

   V dnešnej dobe myšlienka aktuálna: nevyliečiteľná smrteľná choroba. Práve táto choroba je tým, čo udáva smer tohoto diela. No nie je, ako by sa možno zdalo hlavnou náplňou, ale je posunutá na vedľajšiu koľaj pred myšlienkou tichej myšky a pyšného leva.
   Touto tichou myškou je doktor Galén, človek veľmi skromný, riadiaci sa svojou vierou. Začnú ho rešpektovať až vtedy, keď spočinie vynájdenie lieku na jeho ?bedrách?. Svoju skromnosťou hýri aj pri vyjadrovaní, je úctivý ku všetkým. Chce len ?osožnú odmenu za vykúpenie?. Lieči iba chudobných, pretože len tí, čo majú moc, slávu a peniaze môžu ovplyvňovať chod civilizácie. Tentoraz sa musí ?lev? prispôsobiť ?myši? a to kvôli strachu o bytie. Aj z môjho okolia to poznám, že obyčajných ľudí (často niečím výnimočných) si iní všimnú len vtedy, keď ich sami potrebujú ? pripomína mi to sebeckosť. Nielen ja zjemním hlas, keď si chcem od sestry niečo požičať, ale aj mama, keď ma chce niečím zamestnať.
   Levom revúcim je Maršal symbolizujúci nastupujúcich fašistických vodcov. Je plný vlastenectva, pričom svojími rečníckymi schopnosťami vie presviedčať chudobou zmietaných obyčajných ľudí. Smrteľná choroba postihla aj jeho, pretože choroba sa nedá ?ukecať? alebo podplatiť.
   Tu zrazu zo strachu o život chce ?obrátiť kabát? tak známy pri zmene štátneho zriadenia. Chce využiť vzniknutú situáciu, ktorá sa vyhrotila do vojny a stať sa medzinárodným diplomatom. Z diktátora diplomat. Čo človek nespraví, aby si udržal moc a bohatstvo.
   Ľudia sú ovplyvňovaní určitými podnetmi alebo inými ľuďmi. Napríklad televíziou, známymi, rodinnými príslušníkmi, významnými osobnosťami. Ako majú vedieť, že to čo im iní hovoria je pravdivé, keď sami nemajú žiadny názor (aj takí ľudia existujú), s ktorým by mohli porovnávať. To, že sa s ľuďmi dá ľahko manipulovať vedeli už dávnovekí panovníci. Dnes sa to robí tiež, ale rafinovanejšie. Človek už nerozozná, čo je správne, a čo nie. Najviac ovplyvňovali ľudí filozofovia, rečníci a politici.
   Maršál predstavujúci fašistického vodcu Adolfa Hitlera tiež ?oblboval? masy ľudí. Veď doteraz existujú fašistické hnutia a tiež ľudia, ktorí veria, že A. Hitler bol dobrý človek ? dokonca jeden americký spisovateľ napísal o ňom knižku chváliacu a obraňujúcu jeho činy (napr. tvrdí, že koncentračný tábor Osvienčin založili samotní Poliaci ako atrakciu pre turistov) a veľa ľudí mu verí. Čapek chce ľudí upozorniť na tzv. ?jediných náčelníkov? štátu, ktorí predstavujú hrozbu pre celú spoločnosť ? už len svojím vplyvom na ľudí.
   Aj v tejto dráme vyznieva to, čo Čapek celý život odsudzoval. Honba za mocou a bohatstvom, pričom ľudské ideály ako láska, mier a svornosť sú odstrkované. Namyslenosťou a pýchou tu oplývajú postavy a svoje povrchné správanie menia podľa okolností. Doktora Galéna každý pokladal za ?hlupáka?, posmievali sa mu, aj jeho ideálom. Volali ho doktor ?dětina?, pretože sa vyjadroval a správal naivnejšie ako iní a jeho reč znela nevinne ako detská. Ale v jeho srdci sídlila odvaha zmeniť svet.
   Realisticky ?vykresľuje? psychiku obyčajných ľudí (viz Matka, Otec, Dcéra a Syn), ich reakcie na vzniknutú situáciu. Vyžaruje z nich obyčajnosť, starajú sa iba o svoje problémy a ľahostajne hľadia na problémy iných. Neuvedomujú si svoje správanie a dôsledky svojho zlého konania zvalia na iných alebo na systém. Otec sa raduje z rastu svojej kariéry, ďakuje jej zato a zatracuje ju vtedy, keď jeho žena na ňu ochorie. Aj postoj ich detí je ľahostajný a namiesto toho aby si starších ľudí vážili, tvrdia, že by mali uvoľniť miesto mladším.
   Ku koncu diela doktor Galén, tento jednoduchý človiečik, chce splniť svoju povinnosť, ale svojou až detskou naivitou podráždi sfanatizovaných ľudí, ktorí naleteli na sľuby skazeného človeka. Kvôli svojmu jednoduchému a mravnému prístupu zomiera pod nohami tých, ktorí sú ovládaní jedným človekom ? diktátorom maršalom.
   Otázkou zostáva, ako mohla dráma pokračovať. Pokúsim sa navrhnúť niekoľko príkladov možného pokračovania:    1. Nikto by už nenašiel liek
   Väčšina práceschopného obyvateľstva by zomrela, nemal by kto pracovať v podnikoch, na poliach, v obchodoch. Nastala by bieda, zásoby potravín by boli nedostatočné. V dôsledku častých nepokojov by nastali prevraty a povstania v rôznych štátoch. K moci by sa dostali mladí ľudia bez skúseností a kvôli nedostatkom v krajine, by sa musela orientovať politika na krajiny s väčším dostatkom. Rozpútali by sa vojny, ktorými by si jedna strana chcela zabezpečiť prežitie svojho národa. Vznikali by rôzne katastrofy zapríčinené nedostatkom kvalifikovaných síl a odborníkov. Ľudia, ktorí by prežili by museli zachrániť čo najviac záznamov technického pokroku (knihy), aby nemuseli začínať od začiatku.
   2. Niekto vynájde liek
   Po dlhšej dobe bádania by sa vynašiel liek. Zatiaľ by veľa ľudí prišlo o život. Ak by liek vynašiel človek podobný doktorovi Galénovi, udalosti by sa asi odohrávali ako predtým. Ak by ho vynašiel človek ako barón Krug, vďaka nemu by zbohatol a zabezpečil si ?ružovú? budúcnosť (znova zneužitie vedeckého pokroku, konkrétne vynájdenie lieku). Ak by ho vynašiel človek ako maršál, iné štáty by museli podstúpiť územia a vynaložiť veľa finančných prostriedkov na odkúpenie lieku od tohoto človeka. Vo všetkých troch prípadoch by sa ľudia pravdepodobne vrátili do bežných koľají. A ako obvykle by sa zabudlo na trápenia a o niekoľko rokov by si nespomenuli, že aj oni boli v tiesni. Málokto by sa poučil.
   Čapek však nechcel čitateľom dokázať, čo by stalo s ľudstvom, keby choroba nebola len utópia (to nechal na našej fantázii). On chcel aby si všetci ľudia uvedomili a riadili sa mravnými zásadami. Zlo pozná zlo a dobro zvíťazí nad zlom. Ale kto bol v skutočnosti zlý? Barón (riaditeľ zbrojárskych závodov)? Ten bol ovládaný trhovým systémom, on za to nemohol, že doba si vyžaduje obetu a už nemôže cúvnuť. Doktor Sigelius (uznávaný človek v obore) bol zas ovládaný vlastnosťami, ktoré si vypestoval počas života ovplyvňovaného a ovládaného systémom.
   Obyčajní ľudia, nevedomí si následkov svojho správania poznačení ťažkým životom snívali o dobrej budúcnosti a nečudo, že naleteli sľubom. Maršal bol tým zlým, to on zneužil dôverčivých ľudí a zobudil v nich spiacu namyslenosť. Veľa takých ľudí ako on je na vrchole spoločenského rebríčka a to vďaka klamstvám, intrigám a iným zlým vlastnostiam. Tu niekde smeruje Čapkov odkaz, že veľkí ľudia potrebujú malých, že doktor Galén sa stal potrebným pre spoločnosť, pre Maršala. Preto by si ľudia mali vážiť slušných ľudí, preto by nemali iných posudzovať podľa postavenia, vzhľadu alebo veľkosti peňaženky.

Rozbor diela Matka:

   Otec zomrel, keď sa mal narodiť Tony. Zomrel hrdinsky, padol za vlasť, no zbytočne. Ondra, vždy býval zodpovedný, taký vážny. Vydal sa na rovník liečiť zákernú chorobu, nakazil sa, keď sám na sebe testoval liek a zomiera. Zomrel hrdinsky, v mene vedy, no zbytočne. Jiří bol vždy hravý, liezol po stromoch a vyvádzal. Keď vyrástol učarovali mu lietadlá, pri jednom pokuse o výškový rekord sa mu pokazil motor a zomrel. Zomrel hrdinsky, v mene techniky a pokroku, no zbytočne. Petr a Kornel boli dvojčatá. Jeden bol protipólom druhého, Petr hľadal iné východiská, naopak Kornel zastával názor, že keď je niečo už dané, tak sa toho treba držať, obidvaja v občianskej vojne zomreli. Zomreli, za národ, za vieru, no zbytočne. Všetci zomreli kvôli svojej povinnosti (povinnosti k národu, v mene vedy, pokroku, viery). A prečo zbytočne? Nebolo predsa zbytočné zomrieť kvôli tvrdohlavosti (Otec), ktorá nikomu nepomohla, nikoho životné podmienky sa nezlepšili, ani to nikoho nezachránilo iba zranilo jednu ženu. Nebolo to zbytočné, keď Ondra ľahostajne riskoval svoj život. Svojou smrťou neprispel k nájdeniu lieku proti malárii, pričom keby bol živý pomohol by viac. Nebolo to zbytočné, keď Jiří zomrel kvôli uznaniu, či sláve? Vytvorením výškového rekordu malo prispieť k rýchlejšiemu vedeckému pokroku. A preto, aby mohli lietadlá spúšťať bomby na nepriateľov z čo najväčšej výšky, bez toho, aby boli sami ohrozované. Jiří zomrel preto, aby vďaka výškovému bombardovaniu zomrelo viac ľudí. Smrť Jiřího = smrť ďalších ľudí. Aj bez rekordu mohol predvádzať svoje akrobatické kúsky na oblohe. Peter a Kornel, dvojičky, zomreli v revolúcii. Zomreli len preto, lebo každý mal iné presvedčenie a nikto z nich sa neriadil heslom "miluj blížneho svojho". Nezomreli zbytočne? Nemohli spoločnými silami docieliť zlepšenie sociálnej situácie namiesto toho aby ju (revolúciou) ešte zhoršili? Nemohli tak robiť s matkiným požehnaním, ktoré vychádza z lásky k synom? Tony bol len obeťou situácie, ktorá vznikla kvôli rôznorodosti názorov, ktoré sa navzájom nemohli rešpektovať. Tu už podľa mňa nie je jeho smrť zbytočná, pretože svojou účasťou pomôže a zabráni následkom zlých ľudských vlastností. Matka nikdy neodpustila synom to, čo vykonali, ale obetovala svojho posledného syna, pretože bola presvedčená, že tak robí v mene záchrany iných ľudských životov.
   Zbytočná smrť má veľa podôb: v dnešnom svete dokážu ľudia vykonať kvôli peniazom alebo uznaniu aj primitívnejšie činy a nemusia ich robiť v mene nejakých ideálov. Dnes sa zabíja kvôli troche peňazí a karieristi idú doslova cez mŕtvoly. Dokonca sa stáva, že niekto niekoho zavraždí, vylúpi banku, unesie rukojemníkov alebo urobí šialený, či životu nebezpečný kúsok len aby sa dostal do novín alebo televízie.
   Toto dielo je o silnej žene plnej lásky k svojím synom. Symbolizuje matku, ktorá vždy krutou daňou dopláca na bezohľadnosť vojny, ktorá si vždy vyžiada ľudské obete synov našich matiek.
   Čapek tu vyzdvihuje materinský cit, lásku matky k synom. No bohužiaľ táto láska nie je docenená a namiesto toho je odkladaná na druhé miesto. Každý bral svoju smrť normálne, nijako sa ho nedotkla, pričom nikto nebral ohľad na veľkú bolesť a žiaľ smútiacej matky. Nájde sa niekto, kto zomrel za lásku k matke? Nájde sa niekto, kto by nežil len kvôli naplneniu svojich snov, ale nezabúdal pritom na svoju mamu? Nájde sa niekto, kto by rozmýšľal o tom ako mama prežíva, keď ide na diskotéku, keď odchádza natrvalo z domu, keď prídeme neskoro domov? Rozmýšľal už niekto o tom ako vlastná mama prežíva starnutie, rodinné problémy?
   To aký budeme, čo budeme robiť a akými ľuďmi budeme, o tom už od našich skôlkárských rokoch naše mamy rozmýšľajú a starajú sa o nás, aby z nás boli dobrí ľudia. Napríklad moja mama bola proti tomu, aby som si kúpil škrečka, pretože vedela, že sa oňho nebudem starať. Napriek tomu som si ho kúpil. Mama sa ho strašne bála a bola na mňa nahnevaná. Pretože som sa oňho dostatočne nestaral, tak mi zomrel. Mama vtedy veľmi plakala a nevedel som prečo, keď sa ho tak bála. Teraz už viem. Matky majú v sebe zakorenenú rodičovskú lásku, ktorá im umožňuje dívať sa na veci ináč. V smrti toho škrečka videla svoje zlyhanie ako matky, keď ma nedokázala naučiť starať sa o svoje veci, teda aj o škrečka. Zlyhal som ja a predsa len v tom videla svoju vinu. Tak aj Čapkova Matka vychovávala svojich synov tak, aby jej vplyv bol väčší ako cudzí. Nedarilo sa jej a okrem Tonyho všetci išli v šľapajach otca smerom do záhuby. Dúfala, že aspoň Tony, ktorý bol veľmi citlivý a neznášal násilie, zostane taký aký je. Nebola to sebeckosť. Bola to len materská túžba po naplnení vlastných túžob. Nechce aby niekto odchádzal a zomieral. Keby sa všetci riadili zásadami, ktoré nám už od malička vštepujú naše matky, nebolo by toľko utrpenia.
   Matka bojuje, nechce pustiť najmilšieho syna, zmieta ňou nepokoj a zúfalstvo. Vyhrá v nej cit lásky a obety za ňu, keď sa dozvie, že zabíjajú deti, bombardujú školy a kántria životy iným synom. Vtedy sa po úpornom vnútornom boji rozhodne. Strčí Tonymu do rúk pušku a posiela ho do boja. Zatiaľ čo v R. U. R. je riešená otázka vymknutia kontroly nad ľudským vynálezom (v tomto prípade kontroly nad robotmi), v Bílej nemoci otázka choroby spoločnosti, tak v Matke už Čapek udáva smer kam vtedajší svet smeroval. Do vojny. Nechce na ňu len upozorniť, ale aj dať jednoznačnú odpoveď: je základnou povinnosťou každého človeka, aby sa postavil proti tyranii, hájil princípy demokracie a neváhal sa zapojiť do obrany svojej rodnej vlasti. To jasné gesto jdi hovorí, že Čapek sa už rozhodol.
   Rozhodol sa ukázať každému správnu cestu - brániť svoju vlasť, rešpektovať hodnotu ľudského života a vážiť si rodičovskej lásky.

Diskusia:

   V knihách, publikáciách, časopisoch, učebniciach a v médiách sa toho o Čapkovi a jeho tvorbe vyskytlo neúrekom. Najčastejšie je vyzdvihovaný jeho antifašistický postoj, a jeho utopistické obrazy zneužitia vedeckého pokroku. Ale ako tomu má rozumieť obyčajný človek? Ako má pochopiť, že Čapek nechcel zastaviť vedecký pokrok iba varovať, že Čapek nechcel zvrhnúť ľudí pri moci chcel nás na nich iba upozorniť, že nechce umravňovať iba chce v ľuďoch podnietiť svedomie. To podľa mňa charakterizuje Čapkov postoj. Podľa mňa si tento velikán zaslúži viac ako strohé a chladné charakterizovanie jeho tvorby. Jeho odkaz majú pochopiť a zamyslieť sa nad ním hlavne mladí ľudia, ktorí začínajú ešte len spoznávať svet.
   Keď som prvýkrát prečítal tieto drámy bol som rozčarovaný, cítil som sa veľmi zvláštne, ale nevidel som hneď všetky posolstvá bolo to pre mňa iba strhujúce čítanie. Až o čosi neskôr, keď som začal nad nimi rozmýšľať kvôli referátu do školy, som si uvedomil, aké úžasné odkazy tie diela majú. Preto som si ich prečítal ešte raz. Nadchlo ma veľa myšlienok, ktoré som si pred tým až tak neuvedomoval, najkrajšie mám zapísané v osobitnom zošite.
   Ako som zistil prvé, čo sa ma niekto opýta o nejakej knižke vypadá asi takto: Je hrubá? A koľko má strán? Chcel by som aby sa ma najprv opýtali: Aká bola? Páčila sa ti? A ja ju už len doporučím. Čapka doporučujem každému, kto len zavadí o knižky. Nemyslím, že by sa našiel niekto, komu by knižka nič nepovedala. A ak aj nie, tak je to tým, že nikto mu nevysvetlil význam tej ktorej myšlienky, pretože nie je veľa ľudí, ktorí všetko hneď pochopia. Niekto má na to vlohy a pochopí vďaka kreatívnemu mysleniu, iný zas vďaka výkladu niekoho druhého.
   Čapkova tvorba je "nesmrteľná" (nadčasová), bude aktuálna vo všetkých dobách, preto je dôležité všetkých oboznámiť o jej posolstvách. Som presvedčený, že sa mi podarilo spracovať odkazy Čapkových drám tak, aby ich každý pochopil. Ak ich predsa len nepochopí, o to väčšie nadšenie (veľmi podobné pri náhlom pochopení pointy vynikajúceho vtipu, či neuspokojiteľnom hlade po poznaní) ho bude čakať pri objavovaní ďalších posolstiev.

Záver:

   Čapkove posolstvá, nadčasovosť jeho tvorby sa dá zaktualizovať a preniesť do dnešnej doby. Dnešná mladá generácia by si mala vziať ponaučenie z Čapkových drám, ale aj príklad humánneho postoja a správania v spoločnosti. Širokou paletou charakterov docielil, že každý sa môže stotožniť s postavou, ktorá sa vyskytuje v jeho dielach. Pri čítaní Čapkových drám a ešte potom dlhý čas som bol mierumilovný človek Alquist, ktorý nedokáže zabiť ani podobu človeka, tešiaci sa s lásky dvoch ľudí, so skromnosťou dr. Galéna som liečil chorých ľudí a dával im nádej a s prchkosťou Tonyho som ľúbil svoju matku, burcoval v sebe vlastenectvo a postavil sa proti tyranii.
   Čapek nám vlastne chce povedať: nebuďte ako Domin a zoberte odvahu postaviť sa proti kapitalistickej mašine, veď každý môže prispieť k lepšiemu zajtrajšku. Nebuďte ako Gall a nedívajte sa na svet ružovými okuliarami, ale kriticky (nie nepremyslene) hodnoťte ľudí aby ste sa v nich nakoniec nezmýlili. Nebuďte ako Helena a nezneužite láskavosť (niekedy až naivnosť) svojich blížnych. Nebuďte rasistický a mocichtivý ako Maršál, ako svedomím týraný barón Krug ani ako namyslený doktor Sigelius. Nebuďte ako Ondra, Jiří, Kornel a Petr milujte všetkých, ktorí milujú vás a vážte si lásku rodičov.
   Nechce len upozorňovať pred zlými typmi ľudí, chce nám poskytnúť príklad (máme ho vždy na dosah ruky, stačí zájsť do knižnice) humánneho postoja k životu: buďte radšej ako Alquist, neubližujte iným ľuďom a riaďte sa svojím svedomím, pretože svoje svedomie nikdy neoklamete. Buďte ako Primus a Helena, láskou prekonáte všetky strasti života. Buďte ako doktor Galén, namyslenosti sa vyhýbajte, dobrým ľuďom pomáhajte a nevravte, že jeden človek nič neovplyvní v kolobehu života veľa pracovitých ľudí dokázalo svetu potrebu jednotlivcov a ich individuality (T. A. Edison; A. Einstein; M. R. Štefánik a iný). Buďte ako Tony, nenáviďte násilie, ale vždy sa postavte na stranu utláčaných. Buďte ako Matka, na oltár slobody, spravodlivosti a lásky položte obete vám drahé (nemusia byť veľké, stačí aby vychádzali z vnútra srdca).
   Čapkove posolstvá nikdy neupadnú do zabudnutia, pretože vždy sa nájde človek hájaci princípy demokracie a slobody, spravodlivosti a ľudskosti bude ich kričať do sveta a v každom srdci si nájdu svoje miesto.
   Čítanie jeho drám bolo pre mňa nezabudnuteľným zážitok a chcel by som, aby všetci mladí ľudia prežívali všetky tie krásne pocity pri ich čítaní tak, ako som ich prežíval ja. Skúsenosť získanú vďaka záujmu o K. Čapka si veľmi cením. Je to malý krôčik pre mňa, ale veľký krok pre ľudstvo.